Zvýšenie DPH na potraviny: tvrdý dopad na rodiny aj domácich výrobcov

Na Slovensku sa opäť rozprúdila diskusia o cenách potravín. Tentoraz je dôvodom rozhodnutie vlády presunúť časť potravín do najvyššej sadzby dane z pridanej hodnoty. Zvýšenie DPH zo súčasných 19 % na 23 % sa dotkne približne štvrtiny všetkých potravín. Kým štát v tom vidí cestu, ako zlepšiť stav verejných financií, odborníci a potravinári upozorňujú na negatívne dôsledky.

🛒 Viac než len cukrovinky a čipsy

Hoci pôvodná komunikácia vlády hovorila o „nezdravých“ produktoch, v praxi sa do zoznamu dostali aj položky, ktoré tvoria súčasť bežnej stravy:

• raňajkové cereálie a müsli,

• ovocné kapsičky a detské snacky,

• špeciálne potraviny pre alergikov či ľudí s intoleranciami.

Pre rodiny s deťmi tak vyššia DPH znamená citeľne vyššie účty pri každodenných nákupoch. Ešte viac sú ohrození ľudia, ktorí musia kupovať špeciálne potraviny z dôvodu zdravotných problémov.

📊 Slovensko v európskom porovnaní

Slovenské domácnosti už dnes dávajú na potraviny vyššiu časť príjmu ako obyvatelia okolitých krajín. Zvýšenie DPH tento rozdiel ešte zväčší.

• Česká republika: jednotná sadzba 12 %

• Poľsko: 5 % a 8 %

• Maďarsko: 5 % a 18 %

• Slovensko: nových 23 % na časť potravín

Slovensko sa tak stáva krajinou s najvyšším daňovým zaťažením potravín v regióne.

💬 Potravinári varujú

Podľa Potravinárskej komory Slovenska ide o krok, ktorý môže mať dlhodobé následky:

• slovenské výrobky stratia konkurencieschopnosť voči lacnejšiemu dovozu,

• negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami sa ešte prehĺbi,

• ohrozené sú pracovné miesta v spracovateľskom priemysle.

„Hovorí sa o potravinovej sebestačnosti a podpore vidieka, no prijaté opatrenia idú presne opačným smerom,“ zdôrazňuje riaditeľka PKS Jana Venhartová.

⚖️ Argumenty vlády

Minister financií Ladislav Kamenický vysvetľuje, že zmeny sú súčasťou konsolidačného balíka na roky 2025–2026. Ten má obsahovať 22 opatrení v hodnote 2,7 miliardy eur, pričom:

• takmer polovica (1,3 miliardy) má prísť z úspor na strane štátu,

• zvyšok z vyšších daní a odvodov.

Cieľom je znížiť deficit a postupne stabilizovať verejný dlh. Podľa rezortu financií ide o „nevyhnutný krok“, ak sa má Slovensko vyhnúť sankciám zo strany EÚ.

👀 Reálne dopady na ľudí

1. Rodiny s deťmi – vyššie účty pri bežných nákupoch, najmä kvôli produktom, ktoré deti pravidelne konzumujú.

2. Zdravotne znevýhodnení – drahšie špeciálne potraviny, ktoré sú pre nich nevyhnutnosťou, nie luxusom.

3. Slabšie príjmové skupiny – hrozí zníženie dostupnosti kvalitných potravín, viac ľudí bude siahať po lacnejších alternatívach.

4. Domáci výrobcovia – vyššie ceny a rastúce náklady môžu znamenať úbytok záujmu o slovenské výrobky.

✨ Záver

Zvýšenie DPH na potraviny sa javí ako jednoduché riešenie pre štátny rozpočet, no v praxi ide o veľmi citlivý zásah. Dotkne sa každého spotrebiteľa, najmä však rodín s deťmi a zraniteľných skupín. Zároveň vytvára ešte väčší tlak na domácich výrobcov, ktorí už teraz ťažko konkurujú dovozu.

Slovenské potravinárstvo tak stojí pred dôležitou otázkou: dokáže sa v tomto prostredí udržať, alebo sa závislosť od dovozu ešte viac prehĺbi?