Štyri ročné obdobia miznú: Slovensko mení klímu rýchlejšie, než si pripúšťame

Ešte pred pár desaťročiami sme si leto spájali s horúčavami, jeseň s farebnými listami, zimu so snehom a jar s prebúdzajúcou sa prírodou. Dnes sa tento prirodzený rytmus narúša. Štyri tradičné ročné obdobia na Slovensku postupne strácajú svoj význam.

Podľa klimatológov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) môžu byť naše klimatické podmienky už o 30 rokov výrazne iné. Zmena klímy totiž postupuje – nie náhle, ale cez množstvo „pomalých zmien“, ktoré sa postupne stávajú každodennou realitou.

Ročné obdobia sa prepisujú

„Leto sa predlžuje na úkor jari a jesene. Zimy sú čoraz miernejšie a na juhu Slovenska sa stali väčšinou bezsnehovými,“ vysvetľuje klimatológ Pavol Faško. Tento posun má vplyv nielen na krajinu a prírodu, ale aj na naše životy.

• Jar sa skracuje, niekedy „preskočí“ a zo zimy rovno nastúpi leto.

• Jeseň už neprináša typické babie leto, ale často len rýchly prechod k sychravým dňom.

• Zima je slabšia – teplé obdobia striedajú krátke vpády arktického vzduchu, no súvislá snehová pokrývka je vzácnosťou.

Klimatológovia preto hovoria o strácajúcej sa opodstatnenosti štyroch ročných období.

Nepravidelné zrážky a extrémne prejavy

Podľa odborníkov sa mení aj spôsob, akým prichádzajú zrážky. „Padajú nepravidelne – namiesto rovnomerného prísunu vody prichádzajú nárazovo,“ konštatuje klimatológ Jozef Pecho.

To znamená:

• dlhé obdobia sucha, ktoré vyčerpávajú pôdu, vegetáciu aj vodné zdroje,

• náhle prívalové dažde a búrky, ktoré spôsobujú povodne, zosuvy pôdy či škody na infraštruktúre.

Faško pripomína, že letné búrky sú čoraz intenzívnejšie a ich sprievodnými javmi býva aj silný nárazový vietor, ktorý spôsobuje značné škody.

Sucho – nový normál

Kým kedysi bolo sucho výnimočnou udalosťou, dnes sa stalo každoročnou skúsenosťou. „Sucho nás môže zasiahnuť v priebehu celého roka,“ vysvetľuje Faško. Nepríjemné je aj to, že sucho často rýchlo vystrieda nadbytok vody.

Príklad z praxe: rok 2020

• Jar bola veľmi suchá, čo vyvolalo obavy o úrodu.

• Jeseň sa zmenila na bahnitú, čo znemožnilo poľnohospodárom vstup na polia.

• V dôsledku toho bolo možné vidieť kombajny na kukuričných poliach ešte v januári 2021 – čo je ukážka, ako nevyspytateľné dokáže počasie byť.

Sucho teda už nie je epizódou, ale systematickým problémom, ktorý ovplyvňuje poľnohospodárstvo, zásoby pitnej vody aj bežný život ľudí.

Slovensko ako „vnútrozemské Stredomorie“

„Naša klíma sa stále viac podobá na tú, ktorú poznáme zo Stredomoria – s tým rozdielom, že my nemáme more,“ hovorí Pecho.

Tento trend je badateľný najmä na juhu Slovenska, kde sa už dnes stretávame s horúcimi, suchými letami a miernymi zimami. Do budúcnosti sa očakáva, že vodné zdroje budú závisieť výlučne od zrážok, čo je veľké riziko. Ak sa zrážky stanú nespoľahlivými, môže byť nedostatok vody ešte výraznejší.

Čo prinesie budúcnosť?

Ak sa klimatická zmena bude ďalej zintenzívňovať, Slovensko môže čeliť:

• vážnym problémom so suchom,

• častejším a silnejším búrkam,

• nižšej stabilite poľnohospodárskej produkcie,

• väčším výkyvom medzi extrémnym suchom a nadbytkom vody.

Pecho zdôrazňuje, že budúcnosť však nie je vopred daná: „Záleží aj na tom, ako sa s celou situáciou vyrovnáme a čo konkrétne podnikneme.“

Zmena, ktorú cítime všetci

Klimatická zmena už dávno nie je len téma pre vedcov. Týka sa každého z nás – od farmárov, cez obce, až po bežných ľudí, ktorí sledujú, že zima už nie je zimou a leto trvá pridlho.

Príroda nám vysiela jasné signály. To, či ich vezmeme vážne a začneme konať, rozhodne o tom, aké Slovensko zdedíme my a budúce generácie.