EÚ podpisuje novú obchodnú dohodu s Ukrajinou, no spory o poľnohospodárstvo neutíchajú

Európska únia od stredy zavádza do praxe novú obchodnú dohodu s Ukrajinou, ktorá má ešte viac otvoriť európsky trh pre ukrajinské produkty. Na papieri ide o historický krok, ktorý posilňuje hospodársku spoluprácu a priblíži Ukrajinu k jednotnému trhu EÚ. V realite však dohoda prichádza v čase, keď sa členské štáty stále nevedia zhodnúť na jednom z jej najcitlivejších bodov – dovoze poľnohospodárskych komodít.

Kým Brusel rozširuje bezcolný prístup, Slovensko, Poľsko a Maďarsko naďalej uplatňujú národné zákazy dovozu ukrajinských agroproduktov. Tento spor ukazuje, aké komplikované môže byť začleňovanie jednej z najväčších poľnohospodárskych ekonomík Európy do štruktúr EÚ.

Nová dohoda: otvorenejší trh, viac možností pre Ukrajinu

Obchodná dohoda, prijatá 13. októbra, nahrádza rámec z roku 2016 a zjednodušuje prístup ukrajinských tovarov a služieb na európsky trh. Komisia tvrdí, že ide o predvídateľný a férový mechanizmus, ktorý obom stranám prinesie stabilitu.

Podľa hovorkyne EK Ariany Podesty:

„Dohoda je stabilný a spravodlivý rámec pre postupnú integráciu Ukrajiny do jednotného trhu a zabezpečuje spoľahlivé obchodné toky.“

Súčasťou dohody sú aj ochranné klauzuly – napríklad limity na dovoz citlivých komodít, ako sú obilie či olejniny. To má upokojiť obavy členských štátov. No aspoň tri krajiny majú iný názor.

Prečo Poľsko, Slovensko a Maďarsko odmietajú otvoriť svoj trh?

Po ruskej invázii v roku 2022 EÚ otvorila hranice pre ukrajinské agrokomodity s cieľom pomôcť Ukrajine nahradiť zablokované čiernomorské exportné trasy. Do Európy tak začali prúdiť milióny ton lacnejšieho obilia, olejnín či cukru.

Výsledok?

• Dovoz agrokomodít vzrástol o 117 % oproti predvojnovému obdobiu.

• Farmári v pohraničných krajinách zaznamenali tlak na ceny a skladovacie kapacity.

• Vznikli politické krízy, protesty traktorov v uliciach a v Poľsku spor zasahoval aj do volieb.

Preto sa poľnohospodárske organizácie aj vlády dotknutých štátov bránia opätovnému otvoreniu dovozu – aj napriek tomu, že Brusel považuje ich kroky za jednostranné a neopodstatnené.

Maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy k tomu uviedol:

„Chránime zdroje a živobytie maďarských poľnohospodárov. Brusel môže posielať peniaze Ukrajine, ale my musíme chrániť náš trh.“

Ukrajina: poľnohospodársky gigant, ktorý môže zmeniť pravidlá hry

Ukrajina má 42 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy – najviac v Európe. Je jedným z najväčších producentov:

• pšenice,

• kukurice,

• slnečnice,

• cukru,

• olejnin.

A hoci exportuje najmä suroviny, nie hotové produkty, jej produkcia je vysoko konkurencieschopná.

To však v Európe vyvoláva otázky:

• Ako integrovať takýto objem produkcie do spoločnej politiky EÚ?

• Ako rozdeliť dotácie Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá je viazaná na výmeru pôdy?

• Ako zabezpečiť rovnaké štandardy kvality a bezpečnosti potravín?

Rumunský prezident Nicușor Dan otvorene upozorňuje, že „Ukrajina nesplnila všetky normy“, a že pri jej vstupe do EÚ bude potrebný špeciálny režim pre poľnohospodárstvo, aby sa zabránilo narušeniu trhu.

Politické dôsledky: nie je to len hospodárstvo, ale aj identita

V mnohých členských štátoch sa otázka ukrajinských agroimportov stala symbolom:

• ochrany domácej výroby,

• suverenity,

• obáv z globalizácie,

• férovosti spoločnej európskej politiky.

V Poľsku bola téma jedným z hlavných faktorov kampane pred voľbami 2023.
Na Slovensku sa farmári dlhodobo sťažujú, že domáce poľnohospodárstvo je slabé a zraniteľné.
V Maďarsku je to súčasť širšieho politického naratívu o ochrane národných záujmov.

Spor o agroimporty odhaľuje hlbšiu realitu

Integrácia Ukrajiny do Európy nebude len o právnych normách a modernizácii výroby. Bude to aj:

• ekonomická výzva,

• politická skúška súdržnosti EÚ,

• sociálny problém v poľnohospodárskych regiónoch,

• test solidarity a spravodlivosti.

EÚ deklaruje, že chce pokračovať v diskusii. Ukrajina hovorí, že potrebuje otvorený trh, aby jej ekonomika prežila. A farmári v pohraničí volajú po tom, aby ich Brusel konečne počul.

Jedno je jasné:

Bez férového kompromisu sa napätie medzi členskými štátmi, Bruselom a Ukrajinou bude ďalej prehlbovať.