Budúcnosť poľnohospodárstva: Ako môže Slovensko posilniť svoju potravinovú sebestačnosť

Slovensko sa v posledných rokoch čoraz častejšie dostáva do diskusií o potravinovej sebestačnosti a udržateľnom poľnohospodárstve. Téma, ktorá bola kedysi okrajová, dnes nadobúda strategický význam – a to nielen z pohľadu hospodárstva, ale aj bezpečnosti krajiny. Pandémia COVID-19, rastúce ceny energií či vojnový konflikt na Ukrajine ukázali, že globálne dodávateľské reťazce sú krehké a závislosť na dovoze môže predstavovať vážne riziko.

Ako na tom vlastne sme?

Podľa dostupných údajov Slovensko produkuje približne 40 – 45 % potravín, ktoré spotrebuje. To znamená, že viac ako polovicu dovážame zo zahraničia. V niektorých segmentoch je situácia lepšia – napríklad v produkcii mlieka či hydiny, ale v iných, ako je zelenina alebo ovocie, sme takmer úplne odkázaní na dovoz.

Je paradoxné, že krajina s úrodnou pôdou a dlhoročnou poľnohospodárskou tradíciou nedokáže zabezpečiť ani základné produkty pre svojich obyvateľov. Dôvodov je viac: rozdrobené vlastníctvo pôdy, nedostatok modernizácie, slabá podpora domácich producentov a vysoká konkurencia lacných dovozov.

Prečo je potravinová sebestačnosť dôležitá?

Potravinová sebestačnosť nie je len o tom, že vieme vypestovať zemiaky či vychovať dobytok doma. Ide o strategickú schopnosť krajiny zabezpečiť základné potreby obyvateľstva bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Medzi hlavné dôvody patrí:

• Bezpečnosť a stabilita – krízové situácie (vojny, pandémie, klimatické zmeny) môžu prerušiť dodávky zo zahraničia.
  
  

• Kvalita a čerstvosť potravín – domáce produkty nemusia cestovať tisíce kilometrov, a preto majú menšiu ekologickú stopu.
  
  

• Podpora vidieka – silné poľnohospodárstvo znamená pracovné miesta, rozvoj regiónov a zachovanie tradičného spôsobu života.
  
  

• Ekologické hľadisko – lokálne potraviny znižujú potrebu dopravy a sú šetrnejšie k životnému prostrediu.
  
  

Cesta k zlepšeniu: čo je potrebné urobiť?

1. Modernizácia a digitalizácia

Slovenské poľnohospodárstvo potrebuje investície do moderných technológií. Presné poľnohospodárstvo (precision farming), využívanie dronov, satelitného monitoringu či senzorov v pôde dokáže výrazne zvýšiť efektivitu pestovania a šetriť zdroje. Digitalizácia navyše umožňuje farmárom lepšie plánovať, predchádzať stratám a reagovať na zmeny počasia.

2. Podpora malých a stredných farmárov

Veľké agrokombináty síce dokážu vyprodukovať značné množstvo komodít, no dlhodobo udržateľný model stojí aj na menších farmách. Tie sú často flexibilnejšie, orientujú sa na kvalitu a rozmanitosť produkcie. Štát by mal poskytnúť férové podmienky a dotácie, ktoré podporia práve týchto producentov.

3. Zeleninárstvo a ovocinárstvo

Najväčšou slabinou Slovenska je produkcia ovocia a zeleniny. Importujeme až 70 – 80 % spotreby, čo je alarmujúce. Rozvoj skleníkových technológií, zavlažovacích systémov a spracovateľských kapacít by mohol priniesť zásadný posun. Navyše, dopyt po lokálnej a sezónnej produkcii stále rastie.

4. Priame prepojenie producenta a spotrebiteľa

Farmárske trhy, predaj z dvora či internetové platformy prepájajúce farmárov so zákazníkmi sú cestou, ako zvýšiť záujem o domáce produkty. Spotrebiteľ je čoraz citlivejší na pôvod potravín a ochotnejší zaplatiť o niečo viac za kvalitu a istotu, že produkt pochádza z jeho regiónu.

5. Vzdelávanie a generačná obmena

Jednou z veľkých výziev je nedostatok mladých farmárov. Priemerný vek poľnohospodára na Slovensku presahuje 50 rokov. Ak má sektor napredovať, potrebujeme motivovať mladú generáciu – či už prostredníctvom dotácií, grantov, alebo lepšieho imidžu poľnohospodárstva. Farmár dnes nie je len „gazda na poli“, ale manažér, inovátor a podnikateľ.

Výzvy, ktoré nemožno prehliadať

Samozrejme, cesta k vyššej potravinovej sebestačnosti nebude jednoduchá. Slovensko musí čeliť viacerým problémom:

• Klimatické zmeny – suchá a extrémne výkyvy počasia ohrozujú úrodu.
  
  

• Byrokracia – farmári často poukazujú na zložité administratívne procesy pri získavaní podpory.
  
  

• Konkurencia lacných dovozov – ceny z dovozu bývajú nižšie, čo sťažuje domácim producentom konkurenciu.
  
  

• Slabé investície do spracovania – nestačí len vypestovať, treba vedieť aj spracovať a dostať produkt na trh.
  
  

Budúcnosť: sebestačnosť ako strategická priorita

Ak chce Slovensko zvýšiť svoju potravinovú sebestačnosť, musí na to pozerať ako na dlhodobú stratégiu, nie ako na krátkodobé politické gesto. Vyžaduje si to koordináciu medzi štátom, farmármi a spotrebiteľmi.

Potravinová sebestačnosť neznamená úplnú nezávislosť – vždy budeme niečo dovážať. Znamená však schopnosť pokryť základné potreby obyvateľov v čase krízy a zároveň podporovať zdravé, lokálne a ekologické potraviny.

Slovensko má potenciál stať sa krajinou, ktorá dokáže uživiť svojich obyvateľov kvalitnou produkciou a zároveň budovať silné, udržateľné vidiecke regióny. Záleží len na tom, či dokážeme využiť príležitosti a investovať do budúcnosti.