🧬 „Terminátor“ Vznikajú geneticky upravené kravy produkujúce iba samcov

Genetické úpravy v poľnohospodárstve už dávno nie sú len témou sci-fi filmov. Zatiaľ čo geneticky modifikované plodiny sú v mnohých krajinách bežnou súčasťou poľnohospodárstva, úprava genetickej výbavy zvierat je oveľa kontroverznejšia a prichádza pomalšie. To sa však môže čoskoro zmeniť.
Austrálska genetička Alison Van Eenennaam pracuje na projekte, ktorý by mohol zásadným spôsobom premeniť živočíšnu výrobu – na vývoji geneticky upravených býkov, ktorí budú produkovať výlučne samčie potomstvo.

A to nie je všetko. Časť týchto „samcov“ by geneticky síce niesla XX chromozómy, teda typické pre samice, no vďaka špeciálne vloženému génu SRY by sa fyzicky vyvíjali ako samce. Takéto zvieratá by však boli neplodné – preto sa celé riešenie neoficiálne označuje ako „terminátor technológia“.

🔬 Ako to celé funguje?

Vedci využívajú technológiu CRISPR, ktorá umožňuje presné „prestrihnutie“ a úpravu DNA.

Projekt pracuje s dvoma typmi potomkov:

1. Klasickí samci (XY) – bežné býčie potomstvo.

2. Samce s XX chromozómami + gén SRY – zvieratá, ktoré sa navonok správajú aj vyzerajú ako samci, no sú sterilné.

Gén SRY je zodpovedný za vývoj mužských pohlavných znakov. Jeho vložením do ženského genetického kódu vznikne zviera, ktoré má:

• penis,

• semenníky,

• vysokú svalovú hmotu,

• rýchly rast,

• no žiadnu schopnosť reprodukcie.

Takéto zvieratá sú ideálne na výkrm, ale nešíria ďalej genetickú úpravu.

💰 Prečo vlastne len samce? Dôvod je jednoduchý

V živočíšnej výrobe má samčí dobytok ekonomickú výhodu:

• rastie rýchlejšie,

• dorastá do väčšej hmotnosti,

• efektívnejšie premieňa krmivo na svaly,

• prináša farmárom vyšší výnos.

Dnes už existujú techniky na triedenie samčieho a samičieho semena, no sú drahé, pomalé a nie vždy spoľahlivé.
Genetická úprava by znamenala, že každý býk by automaticky plodil len samcov – bez komplikovanej manipulácie.

⚖️ Legislatíva je stále nejasná

Geneticky upravené zvieratá sú v úplne inej právnej pozícii ako GMO rastliny.
V USA sa ešte počas Obamovej administratívy stanovilo, že každé zviera upravené CRISPR-om sa bude posudzovať ako nový liek. To znamená:

• preukázať bezpečnosť,

• dlhé testovanie,

• prísne povolenia.

Je preto otázne, ako rýchlo sa podobné projekty dostanú do praxe.
Politika bývalého prezidenta Trumpa v tejto oblasti bola nejasná – znižoval regulácie v priemysle, no zároveň často vystupoval kriticky voči vedeckým inštitúciám.

🐄 Etika, riziká aj príležitosti

Myšlienka „terminátor“ dobytka otvára množstvo otázok:

Plusy:

• vyššia efektivita chovu,

• menšia ekologická stopa,

• kontrolovaná populácia zvierat,

• žiadne šírenie genetických úprav do prírody.

• 
  

Mínusy:

• nejasná etika zásahov do živočíchov,

• riziko genetických chýb,

• obavy verejnosti z GMO živočíšnej výroby,

• potenciálna závislosť farmárov na biotechnológiách.

🧭 Kam smeruje budúcnosť chovu?

Genetické úpravy hospodárskych zvierat už nie sú ďalekou budúcnosťou. Otázkou však zostáva, ako ich spoločnosť prijme a aké legislatívne bariéry bude potrebné prekonať.

Jediné je isté:
Chovateľský priemysel sa mení a genetické nástroje ako CRISPR budú čoraz dôležitejšie.
Ak bude projekt „samčieho dobytka“ úspešný, môže ísť o jeden z najväčších prelomov v modernom poľnohospodárstve.