🐷 Rok so sviňami: romantický sen, ktorý sa zmenil na adrenalínový farmársky thriller

Keď som prvýkrát vyslovil vetu „budem chovať ošípané“, znelo to nádherne vidiecky. V hlave som mal obraz dreveného plota, ranných hmiel, spokojného chrochtania a vône domácej slaniny na panvici.
Realita? Skôr kombinácia survival kurzu, powerliftingu, finančnej tragikomédie a mierne traumatizujúcej psychológie.

A to všetko kvôli tomu, že milujem slaninu.
Áno, priznávam to verejne.

🐽 Keď sa z prasiatka stane „člen rodiny“

Začalo to nádherne. Namiesto nebezpečného boara som si domov priviezol kotnú prasnicu — majestátnu Miss Piggie. Mala hebkú hrivu, hnedočokoládovú farbu a oči, ktoré by filmový režisér ukázal v spomalenom detaile.

Plán bol jednoduchý:

✅ matka prasiat
✅ desať mláďat
✅ budúce stádo
✅ domáca slanina

Potom sa narodil prasiatko číslo desať. Drobné, strakaté, pruhované ako mini–diviak. V tej chvíli som pochopil prvý zásadný moment:

👉 niektoré prasiatka jednoducho nemôžete nikdy poslať na tanier

Dal som mu meno Red. A môj chov sa zmenil z farmárskeho projektu na citový problém.

🐗 Prasnica, ktorá verí, že ste predátor

Chcel som byť ten láskavý farmár, ktorý od narodenia socializuje mláďatá, nech sú priateľské. Realita:

• prasiatka spustili sirénový poplach pri každom mojom pohybe

• Miss Piggie mala pravdepodobne licenciu osobného strážcu

• a raz mi dala do nohy takú „pusu“, že som preskočil plot ako olympionik

Druhá lekcia prišla bolestivo:

👉 nikdy nepodceňujte matku, ktorá si myslí, že ohrozujete jej deti

💸 Chov svíň? Skôr otvorený odtok v peňaženke

Sníval som o ekologickom chove, prirodzenom výkrme a šťastných ošípaných.

Moja realita:

• organické krmivo drahšie než moje mesačné potraviny

• prasiatka jedli ako kombinácia potrubného vysávača a drvičky odpadu

• výkupné ceny mäsa? smiešne

• mesačné náklady? tragické

• výnos? sentimentalita + mínusové účtovníctvo

Tretia pravda:

👉 ak nechováte svine vo veľkom, skôr či neskôr budete chovať dlhy

🏚 Plot? Ak nie je ako pre dinosaury, nemáte šancu

Ošípané sú ako Houdini. Len s vyššou hmotnosťou a menším rešpektom k majetku.

Zažil som:

✅ prasiatka v garáži
✅ prasiatka v susedovej záhrade
✅ prasiatka na ceste
✅ prasiatka v odpade
✅ prasiatka v živote, v sne, v nočnej more

Najlepšia časť?

Sused bol šerif.

Štvrtá lekcia:

👉 skôr než kúpite prasa, kúpite si pancierový plot. Inak si ho kúpite aj tak.

🥓 A kde bola slanina?

Po roku potu, strachu, modrín, faktúr a útekov som čakal odmenu.
Mojím snom bola prvá domáca slanina.

Výsledok?

• rebrá

• mleté mäso

• pečené kusy

• zásoby na pol roka

A presne nula slaniny.

Prečo?

➡ mladé prasiatka nemajú dostatok tuku
➡ výroba slaniny je drahá
➡ prevádzky ďaleko
➡ romantika je mýtus

A tak prišlo posledné pochopenie:

👉 ak začnete chovať svine kvôli slanine, skončíte sklamaní a unavení

🧠 Čo mi ten rok dal?

✅ rešpekt k farmárom
✅ pokoru pred prírodou
✅ schopnosť bežať, keď vás naháňa 300-kilová svina
✅ historky, ktoré budú baviť ľudí do konca života

A úprimne?

Nelutujem.

Ale teraz, keď zatúžim po slanine?

✨ idem do obchodu
✨ vytiahnem panvicu
✨ a vychutnávam si to bez rizika, že mi niečo prerazí plot