🌱 Návrh novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky po 2027: čo čaká slovenských farmárov?

Európska únia začína odhaľovať obrysy novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2027. Jedno je už teraz jasné: čaká nás zásadná zmena. Odklon od dvojpilierového systému, posilnenie zelenej politiky, nové povinnosti, ale aj väčšia flexibilita pre členské štáty.

Na zasadnutí Rady AGRIFISH v Luxemburgu sa ministri poľnohospodárstva prvýkrát venovali detailom návrhu Európskej komisie, pričom diskusia sa točila najmä okolo tzv. zelenej architektúry, teda ekologických a klimatických pravidiel.

Mnohí ministri vrátane slovenského šéfa rezortu Richarda Takáča však upozorňujú, že návrh môže byť pre poľnohospodárov nielen náročný, ale aj finančne problematický.

🌿 43 % na ekologické ciele? Štáty sa búria

Ekologické a klimatické opatrenia majú byť po novom financované cez Národné a regionálne plány rozvoja (NRP). Hoci Komisia nestanovila pevný rozpočet, navrhuje, aby minimálne 43 % z NRP smerovalo práve na zelené opatrenia.

A to je bod, ktorý vyvolal najviac kritiky.

➡️ Štáty upozorňujú, že vysoký podiel povinného financovania môže byť pre rozpočty neudržateľný.
➡️ Navyše sa navrhuje 30 % spolufinancovanie zo štátnych rozpočtov, čo je podľa mnohých ministrov pre menšie a finančne slabšie krajiny extrémne náročné.

Minister Richard Takáč varoval, že tento model môže prehĺbiť rozdiely medzi členskými štátmi:

„Povinné spolufinancovanie môže znamenať dodatočnú finančnú záťaž. A v kombinácii s neriešenou externou konvergenciou to ešte viac zvýši nerovnováhu v rámci EÚ.“

Národné plány: ambície rozhodnú o peniazoch

Vypracovanie NRP bude v rukách členských štátov, no Komisia im poskytne odporúčania, ktoré musia zohľadniť:

• adaptáciu na klimatickú zmenu,

• ochranu biodiverzity,

• obnovu prírody,

• udržateľné hospodárenie,

• ekosystémové služby,

• obehové poľnohospodárstvo.

Členské štáty budú mať možnosť navrhnúť si vlastné riešenia „na mieru“, čo je vítaná flexibilita — no aj veľká zodpovednosť.

💶 Financovanie bude založené na výkonnosti.
Štát dostane prostriedky podľa toho, ako dobre plní čiastkové ciele. Pri ambicióznejších cieľoch môže prísť aj k zvýšeniu podielu zdrojov určených na ekologické opatrenia.

🌾 Koniec GAEC? Prichádza „zodpovedné hospodárenie“

Návrh ruší známe GAEC podmienky a nahrádza ich novým systémom:

✔️ Farm Stewardship – zodpovedné hospodárenie

To znamená, že podpora bude viazaná na plnenie povinných postupov, ktoré si určí každý štát. Pôjde najmä o:

• ochranu pôd bohatých na uhlík,

• zachovanie krajinných prvkov,

• prevenciu erózie,

• ochranu organickej hmoty pôdy,

• ochranu vodných tokov.

Dobrou správou je, že farmári dostanú kompenzácie aj v prípadoch, keď musia plniť povinnosti vyplývajúce zo smerníc EÚ (vtáčia, biotopová, voda).

🐄 Povinné oblasti podpory: štáty musia ponúknuť schémy pre každého

Členské štáty budú musieť podporiť farmárov minimálne v týchto oblastiach:

• adaptácia na zmenu klímy,

• znižovanie pesticídov,

• rozvoj ekologického poľnohospodárstva,

• dobré životné podmienky zvierat,

• ochrana vody, pôdy a krajiny,

• výroba energie z obnoviteľných zdrojov,

• zachovanie biodiverzity.

Okrem povinných schém majú štáty ponúknuť aj dobrovoľné režimy, ktoré budú motivovať farmárov k vyššej úrovni ochrany životného prostredia.

A navyše: prichádza aj jednorazová podpora do 200 000 € na prechod na odolnejšie poľnohospodárstvo.

🧭 Neprehľadné pravidlá? Slovensko aj ďalšie štáty varujú

Viaceré krajiny vrátane Slovenska upozorňujú, že navrhovaná SPP je:

• príliš komplikovaná,

• nejednoznačná,

• administratívne náročná,

• rozdrobená do množstva nariadení.

Minister Takáč to na zasadnutí vystihol pomerne ostro:

„Som skeptický, či návrh skutočne prináša zjednodušenie. Mám obavy, že ide o ďalšiu byrokratickú reformu, ktorá pridá nové vrstvy administratívy.“

Rakúsko dokonca predložilo dokument kritizujúci zložitý legislatívny rámec — dokument podporilo ďalších 17 členských štátov vrátane Slovenska.

Slovensko hľadá spojencov

Slovenská delegácia absolvovala v Luxemburgu sériu bilaterálnych rokovaní. Cieľ je jasný: vytvoriť blok krajín, ktorý presadí zmeny a reálne zjednodušenie pravidiel.

Takáč zdôraznil, že Slovensko sa chce inšpirovať Rakúskom — napríklad tým, ako zabezpečuje až 80 % domácich potravín v obchodoch (na Slovensku je to iba 40 %).

🔍 Čo bude ďalej?

Komisia začína s členskými štátmi konzultácie od januára. V roku 2025 sa bude formovať presná podoba národných plánov.

Diskusie budú pokračovať celý rok — a podľa ministrov bude potrebná oveľa väčšia jasnosť, jednoduchosť a predvídateľnosť.

Ako to vystihol dánsky minister Jacob Jensen:

„Musíme urobiť zelenú transformáciu atraktívnou pre poľnohospodárov. Inak nebude fungovať.“

🧭 Záver: SPP po 2027 bude iná. No bude aj lepšia?

Návrh má ambíciu zmodernizovať poľnohospodárstvo, posilniť jeho klimatickú odolnosť a motivovať farmárov k udržateľným riešeniam.

Otázkou však zostáva, či zelené ambície nepoložia na pleciach poľnohospodárov a štátov príliš veľkú záťaž.

S istotou zatiaľ vieme len jedno:

Slovensko musí byť pri rokovaniach aktívne — inak sa SPP po 2027 môže stať problémom namiesto príležitosti.